WWW.DISSERS.RU


...
    !

Pages:     | 1 |   ...   | 42 | 43 || 45 | 46 |   ...   | 52 |

tenzitou, bola umocovan neobyajnmi geopolitickmi zmenami, ak doprevdzali pd i u blzkovchodnch alebo zpadormskych provinci re v 5.-7. storo. Jej najmarkantnejm prejavom bude potom rozpor medzi vchodnm a zpadnm kresanstvom, ktor sa stroiami zvoval do tej miery, a tieto dva pojmy od seba tak vemi vzdialil. Vynechvajc najznmejie historick priny onoho vzjomnho odcudzenia, jednm z podstatnch dvodov sa stala odlin ekleziolgia, ktor sa na Zpade postupne utvrala v akch asoch sahovania nrodov a hadania politicko-religizneho vchodiska z duchovnho aj kultrneho marazmu. Vsledkom tohto procesu bolo potom to, e v okcidentlnej asti Eurpy termn ekklesia, teda Cirkev, prechdzal radiklne odlinou valorizciou. Pontifiklny tt, v ktorom ppe dr dva mee a korunuje krov, umonil zska ppeovi uniktnu hodnos nositea univerzlnej moci vo vetkch formch, a to poda Boskho prva.

Tak dokumenty ako Donatio Constantini i Leizidorovsk dekretlie, hoci s falon, predsa dokonale vyjadrili tto postupne sa formujcu ekleziologick ideolgiu. Grci k tomu zo svojho stanoviska zaujali postoj, ktor bol celkom naivn, nedsledn, pretoe bol pragmatick, o neskr viedlo k najviemu nedorozumeniu v cirkevnch dejinch. Zaujat dogmatickmi diskusiami a uzavret asto do konfliktov, ktor nemali len miestny vznam, pragmaticky, empiricky hadali nestrann, objektvnu tretiu osobu, ktor by bola schopn roza uzol sporov. Tm, e vchodn biskupi apelovali na Zpad k ppeovi, hadali nestrannho sudcu, hlas rozhodcu, nie hierarchicky vyieho, ale nestrannho, nezapojenho do sporu, a povaovali to za prirodzen, avak len k danej akosti. Toto zaiste prispelo k tomu, e sa zrodili dve ekleziolgie, ktor s navzjom nezluiten a nezhodn pokia ide o ich dogmatick podstatu, a pritom sa navzjom nepoznaj. Pokresanenie rmskeho prva umonilo vybudova zpadn stredovek teokraciu na moci, ktor zosobovali ppei.30 Ako svojho asu napsal znamenit sir Steven Runciman,31 pomenovanie Cirkev bolo v okcidentlnej asti vtedajej Eurpy stle viac pouvan na oznaenie svtej hierarchie, v protivhe svetskm intitcim.

V podstate ani v anglickom jazyku nenachdzame in vhodnejie slovo pre hierarchiu. Prve ono vyjadruje notoricky znmy protiklad Cirkev - tt, teda rozlenie, ktor v prpade Byzantncov nemalo zmysel.

No nielen tm sa ra s centrom pri Bospore, symfonicky spojen s Cirkvou ochraujcou pravos a istotu viery, odliovala od zpadnej asti kresanskho sveta. Zvltny, takmer mystick charakter jej dodvala ojedinel filozofia, presnejie teolgia dejn. Tto indikovala pozoruhodn pohad na histriu, ktor Pozri Paul Evdokimov, cit. dielo, s. 49-50.

Pozri Sir S. Runciman, The Byzantine Theocracy, Cambridge University Press 1977, predhovor.

v sasnom bdateovi evokuje predstavu, akoby sa Byzantnci snaili o jej zakonzervovanie, zmrazenie. Mono prve preto bolo aj samotn imprium konzervatvne v doslovnom zmysle tohto slova. Byzantnci verili, pripomna S. Runciman, e s povinn zachova (konzervova) vek kultry minulosti, Grcka a Rma, ktor zdedili, nastiac ich duchom kresanstva tak, aby civilizcia nezahynula v temnom a nevereckom svete. Pokia ide o ich religizne ctenie, toto bolo primn a siln. Hlboko verili vo ven ivot, no taktie v to, e Bosk bytie sa nachdza za hranicami udskho vedomia a me by odovzdan iba prostrednctvom symbolov. Pozemsk imprium sa ukzalo vecou efemrnou a mohlo by ospravedlnen iba spojenm s Bom krovstvom. Krovstvo Boie to je neviditen a ven Idea.

Krovstvo na zemi neme by ni viac, len jeho pozemskm tieom, citenm, no pomajcim symbolom, prostredm pripravenia na venos.

Takto lohu me vyplni iba spravodliv a harmonick krovstvo, kde vldne prav viera, pokia tto viera me by vo veobecnosti prijat.

Nimenej, vo svete asu postupne prerast hriech. Byzantnci vynikajco chpali, e ich histria je pln slabosti, hlposti, pchy, mrnivosti a hladu.

Verili, e takto sa prejavila ich hrienos, ktor sa stala prinou padku a konenej detrukcie. Napriek tomu idel zachovval svoju vysok hodnotu, nech by cisrska moc akokovek aleko odstpila od jeho praktickej realizcie. V Byzancii sa primne usilovali vytvori kresansk udsk spolonos, ktor by bola szvun nebeskej.32 V byzantskch dejinch teda pozorujeme aksi podvojnos vvoja: veda npadnej stability, psobiacej a dojmom nemennosti, je to zrove aj trval rad zmien. Proces historickej kontinuity a diskontinuity prebiehal sasne a prve naptie medzi oboma tmito smermi vvoja zaruovalo Byzancii jej vek pevnos a schopnos prekonva mnoh krzy, ktorm poas svojej dlhej histrie musela eli.Pribline takto by mohol vyzera strune nartnut model vchodokresanskho sakrlneho kozmu, v ktorom je tt - ra jeho nedokonalm odrazom.

Mimochodom, pojem kosmos, ktorho zkladnm vznamom je poriadok, harmnia, dovtedy oznaujci dobre usporiadan svet, sa teraz stva oznaenm odmietania sveta materilneho.34 No napriek vetkm historiozofickm terim o doasnosti hmotnho sveta a ohranienosti empirickch dejn, byzantsk ttnos svojimi koremi siahala nielen do vekch a slvnych civilizci Orientu, ktor mali za sebou tiscky rokov vekolepej histrie, ale tie na biblick pdu. Bol to idel sukcesie a stlosti, onej nemennosti noumenlnej sfry platnskej venosti, ktor Byzantnci do takej miery infikovan bib Pozri S. Runciman, cit. d., s. 225-226.

Pozri Djiny Byzance, Praha 1992, s. 7.

Pozri Rena Dostlov, Byzantsk vzdlanost, s. 38-9; Charles H. Kahn, Uit termnu kosmos v ran eck filosofii, in: Kosmos a ivly, Praha 1992, s. 9-20.

lickm odkazom, a sa v om takmer rozplynul. Prve idea stlosti, ktor prela zloit historick p od antickej koly helnskej filozofie a do kresanskho impria, mnohch pozornch mysliteov dvnoveku fascinovala. Napriek svojej pralivosti nebola vonkoncom nov. Bola nielen opakom pohybu, ale aj novotrenia. A u star Grci mali na oznaenie podobnho postupu slovo kainotomein, vraz, ktor pvodne znamenal otvranie a nananie novch losk, l, vrstiev v baniach a lomoch. Avak metafora, pripomna Fr. Novotn, nebola tak neutrlna ako vznam pvodn. Jej vsledkom bolo vytanie ponaniu, ktor sa prieilo doterajm poriadkom, ruilo tradciu, a preto bolo nebezpen. Takto metafora sa mohla uja len v spolonosti zmajcej konzervatvne,35 dodva znmy prekladate Platna. Pritom predstava o najdokonalejej stlosti ako symbole nemennosti, a teda aj venosti, nevznikla z diskurzvneho myslenia filozofujcich teoretikov, ani politickch ambci grckych miest. Jej zrod nachdzame v grckom umen, v onom neobyajnom zhmotnen najvzneenejch ide. Prirodzene, ani umenie ju nevytvorilo hne.

Takouto sa stala a po dlhom zdokonaovan, ke sa zdalo, e v istom okamihu bola dosiahnut fysis, prirodzenos vec. Viera, e sa to podarilo, rodila vu zachyti in tohto okamihu oddanm napodobovanm. Nao hada nieo nov, o me by iba horie, ke pred nami povstal dokonal obraz veci, ke bolo dosiahnut jadro, srdce atmu. Tvorivo sa u alej s ned. Akkovek pokraovanie neme by nim inm len regresom. Preto aj Platn velebil egyptsk umenie, e sa za vea tisc rokov v niom nezmenilo, uchovvajc si svoj rz nboenskou ochranou. Naopak, v III. Knihe Zkonov dokazuje, e skaza atnskej obce sa zaala v umen, akonhle bsnici a skladatelia prestali dba na star poriadky, na knon povaovan za vrchol dokonalosti. Individualizmus, ktor najprv vznikol v odbore umenia, tak oskoro podryl aj zklady mravnosti, zmizla bze a ostchavos, star obianska disciplna bola znien. A z predstavy typu, v ktorom kad vec dosahuje svoju dokonalos, vznikla zrove mylienka o dokonalom ttnom zriaden. Pretoe kad chylka od dokonalho typu mus by povaovan za zhorovanie, je potrebn vyli z idelneho zriadenia vetku zmenu, vetok vvoj. Dvaja najv duchovia antickej ry, Platn a jeho iak Aristoteles, s natoko vern tejto zsade, e sa nerozpakuj ani nsilne zasahova do prirodzenho rozmnoovania, len aby poet obanov zostval ten ist a takto aby sa nemenil ich pomer k pevnmu mnostvu obrbanej pdy. Rzne druhy historickch stav, stava lakonsk, oligarchia, demokracia, tyrannis s pre Platna len stupami degenercie od typu dokonalej stavy. Preto kontruuje svoj idel ttneho zriadenia tak, aby bolo z neho vylen vetko, o by mohlo spsobi nejak zmenu. Kad zmena je Pozri Frantiek Novotn, Gymnasion, Rokycany 1922, s. 15.

poruchou. Tie Aristoteles pozn v stavnom ivote len vvoj k horiemu a povauje za logicky nutn usudzova, e stavy pokazen s neskorie ne stavy sprvne. Preto sa ani on, empirik, nepoksil o reformu skutonch stav, ale poda Platnovho prkladu zostrojuje vlastn stavu, had jej idelny typ.36 A prve na tejto pde sa formulovala teria o filozofujcom panovnkovi, i skr vldnucom filozofovi, ako ju slvny Atnan podva vo svojom hlavnom diele politickej filozofie, v stave...

Z tohto dedistva, ktor zostavilo star Grcko, grcka filozofia, predovetkm stoick, vytiaca si za lohu realizova hlavne mylienky klasickej grckej filozofie (Sokrates, Platn, Aristoteles), to jest mylienku o tom, e udsk ivot spova na mdrosti, statonosti, disciplne a spravodlivosti, vyrast al politicko-kultrny ivot v oblasti Stredomoria. A na tom stoj tt.

tt je ttom spravodlivosti. Grcki filozofi ale mysleli tt, ktor nikdy neexistoval. Stoick filozofi napriek tomu mali odvahu poveda, e tto ru nsilia a krvi by bolo mon podbudova touto mylienkou. Bol vak rmsky tt vbec schopn poja do seba tento grcky ferment Staros o duu je ideou platnskeho ttu, z nej vyrastie aj stoick mylienka, ktor chceli vloi do rmskeho impria. A mylienka Sacrum Imperium je zmysluplnm nvratom k tomuto presvedeniu, e udsk ivot je potrebn budova na zklade poslednej a najvyej pravdy. Avak konflikt loveka, ktor chce i spravodlivo, so ttom, ktor je len zdanm, ilziou spravodlivosti, ktor tak dramaticky a realisticky v celom svojom diele vylil Platn, tu naalej trv. Z tohto dedistva vyrstla Eurpa a rastie z neho a do 15. storoia.Zaleka to ale nebola len filozofia, ktor sa usilovala realizova starostlivos o duu. Ke mdros tohto sveta dosiahla svoje krajn hranice, objavuje sa kresanstvo. Blah zves vstpila do sveta nielen ako nov uenie i konen vyjasnenie starho a najpvodnejieho, ke bol sinajsk oblak nahraden tborskm svetlom, ale predovetkm ako nov sksenos, a to sksenos bytostn. Kresanstvo sa objavuje predovetkm ako nov socilny poriadok, nov socilny rozmer. Od samotnho poiatku bolo hlavne obcou a nie natoko doktrnou. Okrem kerygmy (kzne), ktor bolo nevyhnutn rozri po svete, a Blahej zvesti (Evanjelia) hlsanej uom, bola nov obec (spoloenstvo) neobyajn, nepodobn na in, neustle rastca a formujca sa, zahajc stle viacej a viacej veriacich.38 Po etablovan sa predovetkm v rmskych provincich toto spoloenstvo prerstlo hranice pecifickosti a zaalo prenika vetkmi stupami, triedami a intitciami Rimanov, a nakoniec dolo k pokresaneniu samotnej re na ele s cisrom. John Romanidis v tejto svislosti hovor, e k k pochopeniu prechodu ortodoxnej (pra Por. Fr. Novotn, cit. dielo, s. 16-18.

Pozri Jan Patoka, Zamylen nad Evropou, in: Kultrny ivot 1990/6, s. 10.

Pozri o. Georgij Florovskij, Dogmat i istorija, Moskva 1998, s. 256.

voslvnej) katolckej tradcie z neleglneho nboenstva k nboenstvu rou priznanmu a potom k ttnej Cirkvi spova vo fakte, e Rimania si uvedomili, e u nie s jednoducho konfrontovan s niektorou z mnohch religiznych foriem, ako ich poznali, alebo filozofickch smerov, ale s dobre organizovanm spoloenstvom psychiatrickch klink, ktor lieia astie hadajcu chorobu udstva a produkuj normlnych obanov s nesebeckou lskou, zasvtench do radiklnej lieby osobnho a socilneho ivota.39 Takto kresanstvo zapa miesto v starostlivosti nielen o duu po stoicizme. Roztrsen ovce bolo potrebn zhromadi do jednho stda. Tmto venm, nezamenitenm zhromadenm novho vyvolenho nroda Boieho, novho, duchovnho Izraela sa stala Cirkev. Avak hoci bolo cirkevn spoloenstvo legalizovan, skuton kresania zostvali v tomto svete ptnikmi, pretoe ich prav obianstvo polteuma - je na nebesiach (Fil 3, 20). A samotn Cirkev zostvala akmsi mestom (plis), novm a odlinm ttom. Napriek tomu by bolo chybou a nedorozumenm zvdza naptie medzi kresanmi a Rmskou rou ku konfliktu medzi Cirkvou a ttom.

Cirkev nebola len zhromadenm ud, dobrovone zjednotench, zaoberajcich sa nanajv religiznymi zleitosami. Sama sa vyhlasovala za nezvisl spoloenstvo, zvltny tt. No zrove aj Rmska ra tvrdila nieo podobn. Aj ona sa povaovala za osi viacej, ne len jednoduch tt. Koniec koncov, po zmench v ase vldy Octavia-Augusta Rm sm o sebe zaal hovori ako o meste venom (Urbs aeterna) a poslednom. V uritom zmysle mali tieto pretenzie eschatologick rozmer. Rm tvrdil, e je konenm rieenm udskch problmov. Toto bola Jedin Republika, jedin Kozmopolis obvanej zeme - Oikumeny. Rm ponkal mier, Pax Romana, a spravodlivos vetkm uom a nrodom, ktor sa bud nachdza pod jeho vldou. Tvrdil, e je poslednm vtelenm humnnosti, vetkch udskch hodnt a dosiahnut. Imprium, hovor sir Ernest Barker, bolo v podstate politicko-ekleziastickm intittom, nielen ttom, ale aj cirkvou. Inak by sa ukzalo ako cudzie predstavm ud doby antiky.40 V spoloenstve starovekho sveta v antickom polise, v helnskych monarchich, v rmskej republike boli religizne presvedenia podstatnm bodom politickho krda.

Relgia bola neoddelitenou sasou politickho zriadenia a samotn impertor-augustus bol povaovan za najvyieho kaza Pontifa Maxima. Hoci toto uenie nebolo vynlezom Rimanov, prve t ho najdkladnejie prepracovali. V predkresanskch spoloenstvch plnil panovnk lohu najvyieho kaza a jeho vlda nemala pragmatick, ale skr sakrlny charakter, zatia o riadiaca prca bola odovzdvan tak povediac prvmu ministrovi. Povinnosou Pozri John Romanidis, Church Synods and civilization, Athens 1992, p. 3.

Pozri o. Georgij Florovskij, Imperija i pustynja. Antinomiji christijanskoj istoriji, in: Dogmat i istorija, Moskva 1998, s. 259.

Pages:     | 1 |   ...   | 42 | 43 || 45 | 46 |   ...   | 52 |



2011 www.dissers.ru -

, .
, , , , 1-2 .