WWW.DISSERS.RU

БЕСПЛАТНАЯ ЭЛЕКТРОННАЯ БИБЛИОТЕКА

   Добро пожаловать!

Pages:     | 1 |   ...   | 41 | 42 || 44 | 45 |   ...   | 52 |

Законоучитель должен быть хорошо осведемлен с православной теологией. «Он должен быть безупречной христианской личностью, обладать учительскими способностями, остроумным духом, богатой собственной библиотекой и добрым научным, философским и общественным образованием» [32]. С точки зрения мотивации учитель должен равным образом взвесить, не набрасывается ли он на учение беззастенчиво, из-за желания кого-либо превзойти, из-за стремления к славе. Единым аграждением, о котором он действительно должен мечтать, является избавление его слушателей [33]. Учительств - это служба Богу, которая требует надежных людей, обадающих соответствующими, потому что только так он может принести обществу положительные результаты и может рассчитывать на успех. От развития личности учителя законоучителя зависит достойное исполнение этой службы [34].

Использованная литература 1. Василий Великий. Немногие делайтесь учителями. – СанктПетербург, 2002. – С. 30.

2. Miroljubov N. Systematicky vyklad pedagogickych nazorov svatych Otcov aucitel'ov Cirkvi, I. casf. In: PTZ XVIII (3). – Прешов, 1995. – С. 135.

3. Drotarova E., Strizinec M. Niektore psychologicke aspekty religiozity vysokoskolakov. In: PTZ XIII (8). – Прешов, 2000. – С. 301.

4. Strizenec M. Sucasna psychologia nabozenstva. – Братислава, 2001. – С. 64.

5. Там же.

6. Книга Пророка Иеремии, 1, 7-8.

7. Бабурин С. Паси агнцы моя. – Москва, 2001. – С. 15.

8. Там же.

9. Иоанн Златоустый. Творения святого отца нашего Иоанна Златоуста, архиепископа Константинопольского, № 12. – Санкт-Перербург, 1906. – С. 30.

10. Vecky Bazil Povzbudenie mladym. Listy I (R. 357-374). – Прешов, 1999. – С. 29-30.

11. Vecky Bazil Listy II (R. 375-378). Hexaemeron. – Прешов, 2002. – С. 27. Сравни: BASIL Z CAESAREJE: Devet kazanf na stvofeni sveta. – Прага, 2004. – С. 145-146.

12. Книга Пророка Исайи, 40, 6.

13. Vecky Bazil Listy II (R. 375-378). Hexaemeron. – Прешов, 2002. – С. 27. Сравни: BASIL Z CAESAREJE: Devet kazani na stvofeni sveta. – Прага, 2004. – С. 145-146.

14. Первое послание Петра, 2,11.

15. Первое послание к Коринфянам, 6, 9-10.

16. Smyrnsky Polykarp List k Filipskym. In: PTZ XXXI (16). – Прешов, 2006. – С. 129-130.

17. Послание к Римлянам, 12, 4-7.

18. Первое послание к Коринфянам, 12, 28.

19. Послание к Ефесянам, 4, 11, 12.

20. Rimsky Hippolyt Apostolska tradice. – Белград, 2000. – С. 26.

21. Cohen A. Talmud (pro kazdeho). – Прага, 2006. – С. 222.

22. Концепция специфического проявления Слова против определенной «избранной» группы людей была в период ранней Церкви хорошо известна прежде всего гностикам.

23. Климент Александрийский: Педагог. From: www.areopag.com.

24. Саврей В.Й. Александрийская школа в истории философскобогословской мысли. – Москва, 2005. – С. 392-394.

25. Иоанн Златоустый Творения святого отца нашего Иоанна Златоуста, архиепископа Константинопольского, № 4. – Санкт-Петербург, 1898. – С. 766-767.

26. Klement Alexandrijsky: Stromata I. – Прага, 2004. – С. 189.

27. Там же.

28. Там же, стр. 193.

29. Там же, стр. 191.

30. Там же, стр. 201.

31. Zozul'ak J. Problematika vychovy akvality zivota vmysleni Jana Zlatusteho. In: Socialna praca – 'udske prava - vzdelavanie dospelych. Zbornik referatov z vedeckej konferencie s medzinarodnou ucasfou. – Прешов, 1998. – С. 258-265.

32. Zozul'ak J. Katecheticke poslanie Cirkvi. – Прешов, 2001. – С. 77.

33. Klement Alexandrijsky Stromata I. – Прага, 2004. – С. 185-189.

34. Kormanik P. Zakladne moraine vlastnosti duchovneho pastiera. In:

PTZ XVI (1). – Прешов. – 1992, с. 32.

POSTREHY Z DEJN VZAHU CIRKVI A TTU V BYZANCII afin J.

Skmanie byzantskej histrie predstavuje jednu z najach a dovolili by sme si tvrdi z mylienkovo a duchovne najdleitejch oblasti udskej minulosti. Zvl v modernom pretechnizovanom svete, ke sa konzumom zhkan duchovne vyprahnut genercie, stle radiklnejie nastupujce na scnu dejn, v inokedy primnom proteste proti existujcim konvencim a spoloenskmu tlaku, v snahe njs osi hlbie, povedzme piritulnejie obracaj bu k orientlnym praktikam „neskazench» civilizci, alebo metdam analytickej psycholgie, ezoterickch nuk i vlastnmu dedistvu zpadoeurpskeho sveta m dedistvo Byzancie o poveda. o je to ale Byzancia, byzantsk civilizcia Kedy v skutonosti vznikla a kedy zanikla A o bolo jej podstatou Vestrann rusk myslite 20. storoia Lev Nikolajevi Gumilev (1912-1992), ktor sa vo svojom pohnutom ivote venoval tak mnohm odvetiam udskho poznania, rozpracoval vo svojej dobe globlnu koncepciu svetovej histrie ako vzjomnho psobenia nrodov (etnosov), ich formovania, vzostupu a padku,21 by pravdepodobne povedal, e „Byzancia» je superetnos. Poda jeho nzoru truktra etnosov je mozaick, vetky v sebe obsahuj rozlin plemen (kmene), socilno-prvne korporcie, subetnick skupiny (naprklad obyvateov prmoria, kozkov, staroobrjadcov u Rusov, highlanderov a lowlanderov u ktov a pod.). Sasne s tieto etnosy zahrnut do irch systmov, tzv. superetnosov („Zpad», „svet islamu» at.). Inmi slovami, vytvraj vek civilizan okruhy, aksi zmyslupln jednotky historickho skmania.

Avak a do konca devtnsteho storoia sa dejepisci sstredili prevane na jeden superetnos, zpadoeurpsku civilizciu. Gumilevovi bol tento fakt, celkom pochopitene, dobre znmy, a on v om nevidel ni pecifick, charakteristick iba pre obyvateov hlsiacich sa k zpadoeurpskej i euro-atlantickej civilizcii. Poda jeho nzoru podobne premali aj v inch civilizanch okruhoch. Predposledn eurzijec, ako Gumileva nazval Sergej Magid,22 doslova pe: „Nun myse historikov Eurpy bola dlh dobu stlaen eleznou obruou monocentrizmu. Od epochy F. Hegla sa zdalo by zrejmm, e rozvinutie civilizcie lo cez star Judeu, Helladu, Rm a svojho zavenia sa dokalo v zpadnej romano-germnskej Eurpe, obklopenej „nehistorickmi» i „zaostalmi» nrodmi. Analogicky premali aj nski his Pozri Russkaja filosofija. Slovar, Moskva 1995, s. 124.

Pozri Sergej Magid, Lev Gumiljov, pedposledn eurasijec, in: Souvislosti, Praha 1995/2 (24), s. 70-82.

© J. afin, torici, s tm rozdielom, e za centrum civilizcie povaovali „uprostred leiacu rovinu», ktor bola od Vekej stepi prehraden „dlhm mrom».

V junej zii polokontinent India, prikryt zo severu Himaljami, zo zpadu pami Beludistnu a z vchodu nepreniknutenmi dungami, bol uenmi brahmanmi povaovan za jedin krajinu hodnu pozornosti;

preto celosvetov histria a globlna geografia boli mimo okruhu ich zujmov...»23 Ale v dobe, kedy sa vyspel svet nachdzal pod mocnm vplyvom filozoficko-historickej koncepcie G.W.F. Hegla, bol eurpsky monocentrizmus plne pochopiten a svojm spsobom ospravedlniten. Zpadn civilizcia takmer vlune dominovala svetu. Angliania vldli v Indii, Franczi v juhovchodnej zii, zrove tieto nrody sperili o rozhodujce slovo v ne a tie o severoamerick kontinent. Vplyv Nemcov na dianie v Osmanskej ri taktie nebol zanedbaten, nehovoriac o ich kolnich v Afrike... Tento fakt veobecnej prevahy zpadnej civilizcie nebol iba dsledkom obrovskej technickej a kultrnej vyspelosti, ale predovetkm ponmanm historickho procesu, ktor na Zpade konkretizovali vo vlastnej sebavyvolenosti dedia Rmskeho impria. e lo o vplyvn argument, hdam nemusme zdrazova.

Historicky siahal minimlne do doby Euzbia Czarejskho. Prv kresansk dejepisec, ktorho dielo sa nm zachovalo v pomerne slunom rozsahu, vystpil vo svojej dobe s tvrdenm, e objavenie sa kresanstva prve v dobe, ke bola ustanoven politick jednota Rmskej re pod prvm cisrom v dejinch Octavinom-Augustom, vonkoncom nie je dielom nhody. Prve naopak. Skrze riadenie historickm procesom sa prejavila Boia va.

Tto mylienka, ktor sa u uenho czarejskho biskupa zrodila pod vplyvom teoretickch vah Filona Alexandrijskho, podmaujcou inpirciou Origenovho gnia a historickm faktom vekej Kontantnovej reformy, bola alej ren a rozvjan na pde zkonnej pokraovateky rmskej ttnosti, Byzantskho impria. Stalo sa tak aj preto, lebo niekdajie zpadormske provincie boli od konca 4. storoia vystaven obrovskmu detruknmu tlaku novch „etnosov», ktor v dobe vekho sahovania nrodov takmer plne zmenili politick a kultrne usporiadanie v tejto asti sveta. A zmenili ho tak dkladne, e v priebehu tyroch storo, ktor uplynuli medzi smrou Teodozia Vekho roku 395 a korunovciou Karola Vekho r. 800, sa na Zpade zrodil nov svet, pozvone vzduci zo spojenia sveta rmskeho so svetom barbarov.

Ako poznamenal Jacques Le Goff, zpadoeurpsky stredovek dostal podobu.Avak zpadn Eurpa v tomto pociovan vlastnej vyvolenosti a historickej kontinuity cisrskych insignii nebola osamocen. Minimlne rovnak nrok, historicky a spiritulne oprvnenej prichdzal aj z Byzancie, z onej pokresanenej Rmskej re, ktor v okch zpadnho loveka „vyvolva Pozri L.N. Gumilev, Tisjailetije vokrug Kaspija, Moskva 2002, s. 5.

Pozri Jacques Le Goff, Kultura stedovk Evropy, Praha 1991, s. 44.

predstavu strnulho absolutizmu a formalistickej pompy, ktorej chba ivotnos aj tvoriv sila». Ak nenvist a opovrhnutie pociovali udia v zpadnom svete voi Byzancii dokumentuje chpanie vrazu byzantinizmus, ktor poda slov Vladimra Vavnka, znamenal v obecnom povedom „aroganciu i servilitu zrove. A nie je to mienka len eskho itatea. Byzantsk kultra zostala a do vekej miery stle ete zostva cudzia vetkm, ktor vyrstli a boli vychovan a vzdelan v tradcich zpadnej civilizcie, spovajcej na latinskch zkladoch.»25 Tento zporn vzah k byzantskej kultre, hoci je dedistvom eurpskeho osvietenstva 18. storoia, siaha hlboko do okcidentlneho stredoveku. Pravdivost tchto slov potvrzuje „pozcia» jednho zo zakladateov renesannej kultry Zpadu Francesca Petrarcu. Uen Talian, ktorho nikto nebude podozrieva z nedostatku kultry, vo svojom liste „Dovi a Sentu Janova» okrem onoho psal, e je „vemi spokojn „rozbitm skonch malodunch grikov» a chce, „aby ich potupn imprium a hniezdo zablden (herz) boli vymten vaimi (tj. janovskmi, naa poz.) rukammi, pokia len Vs Christos vyberie za pomstiteov jeho potupenia a vm pori odmenu nie k dobru pozdran (oddialen) vetkm katolickm nrodom».26 Pokia takto rozmal uen Petrarca, osa potom dalo oakva od ud prostch a povrivch... V ranom novoveku podobne odmietav stanovisko prevzali mnoh latinsk uenci lojlni zpadnej cirkvi. Predovetkm jezuiti, sledujci zujmi rmskej cirkvi, vyzdvihovali jednotliv negatvne prpady z byzantskch dejn, ktor potom uvdzali ako dkaz schizmatickho vvoja na Vchode. S rovnakou „metdou» pracovali aj osvietenci a neskr nemeck klasicisti a neohumanisti, vyzdvihujci grcku antiku ako neprekonaten prklad a kultrny vrchol udstva. Tu bola Byzancia uznvan len ako ochrankya a toisko kultrnych hodnt antiky.Dnes ale vieme, e dejiny Byzancie nie s len sasou dejn historiografie a filolgie, ale e zrove tvoria zvltnu kapitolu eurpskych a tie svetovch dejn, a histrie myslenia. Ke sa cez ako prehadn hrbku storo poksime poohliadnu za viac ako tiscronou minulosou Byzancie, vtedy tto dokonca aj pred nestrannm pohadom povstane ako takmer nepretrit sria krz, asto stavajcich imprium na hranu katastrofy. Nekonen toky vonkajch nepriateov – rozlinch „barbarov» zo severu, Peranov, Arabov, TurkovSeldukov a Turkov-Osmanov, a v poslednej peride aj „bratov» – zpadnch kresanov („Latinkov») – ntili davu Rimanov pozdvihn na vysok stupe nielen vojensk umenie, ale aj rozvin vybrsen remeslo diplomacie. Ale vo vntropolitickom ivote vetko nasveduje tomu, e elementy destabilizcie Pozri Djiny Byzance (kol. autorov), Praha 1992, s. 5.

Poz. Petrarca, F.: Kniga o delach povsednevnych, XIV, 5. Preklad do rutiny V.V.

Bibichina.

Pozri Rena Dostlov, Byzantsk vzdlanost, Praha 1990, s. 13.

prevldali nad stabilizanmi faktormi. Ve ak uvime, e zo sto siedmich cisrov (od roku 395 po rok 1453) – poda Charlesa Diehla -- iba tridsatyri zomrelo prirodzenou smrou a osem padlo v boji i sa stalo obeami neastnch nhod, sotva si meme myslie nieo in.28 A predsa sa za sriou krz skrvalo neobyajne siln spoloenstvo ud, snaiacich sa chrni a rozvja najstarie a najlepie tradcie udstva, ako sa tieto kumulovali v Rmskej ri.

Aj preto bolo imprium, v sasnosti zjednoduene nazvan byzantsk, v skutonosti rmske, a jeho pevn zklady nepoloil nik in ako prv kresansk cisr Kontantn nazvan Vek. Bol to prve on, kto sa podstatnou mierou priinil o dleit rozhodnutia, ktor v nasledujcich desaroiach a storoiach podstatnou mierou ovplyvovali vvoj histrie minimlne mediternneho sveta.

Jeho zsluhou bol r. 313 vydan slvny Milnsky edikt, onen tolerann patent staroveku, o dvans rokov neskr zvolan Prv ekumenick koncil, a o p rokov po Prvom Veobecnom sneme bolo prenesen centrum re bliie k Jeruzalemu, aby starobyl pohansk rmske cisrstvo postupne transformoval na kresansk ru, ktorej univerzalizmus mal v idelnom prpade zjednoti vetkch ud, vntorne spojench duchovnm prbuzenstvom v jedinej kresanskej Cirkvi. A hoci sa jeho sen nakoniec nesplnil, pre vchodnch kresanov grcke slovo ekklesia navdy zostalo pomenovanm pre zhromadenie vernch, ivch, ako aj tch, ktor u opustili tento svet. Prve v tomto zmysle je Cirkev spomnan v Symbole viery.

Jednm z podstatnch dvodov, preo sa Kontantnove plny nedokali konenej realizcie, boli predovetkm zsadn rozpory v kresanskom spoloenstve. Tie sa objavili u v najranejch dobch, najprv ako spor o formu prijmania bvalch pohanov do cirkevnho spoloenstva, zo zaiatku takmer vlune pozostvajceho z palestnskych i diaspornch, tzv. helenizovanch idov. Neskr, po uritom etablovan sa kresanstva v Rmskej ri, sa okruh spornch otzok rozril na monosti adaptcie i odmietnutia nesmierne bohatho a pestrho antickho dedistva. Presnejie, v akej podobe, respektve o me by akceptovan a pocirkevnen, pravdepodobne z vrcholu toho, k omu dospel nebiblick svet. Plat centrlne vyhlsenie Paula Tillicha, ktor proti Blaisovi Pascalovi tvrd, e „Boh Abrahma, Izka a Jkoba, aj Boh filozofov je ten ist Boh»29 Pritom spor sa netkal len samotnej kultry v zenom slova zmysle, ale najmnohorakejch prejavov toho, omu konvenne hovorme grcko-rmska civilizcia, vrtane vynikajco prepracovanho umenia vldnu. Polemika, ktor na tejto pde as od asu vypukla s novom inPozri Charles Diehl, Zkladn problmy byzantskej histrie (rus. preklad), Moskva 1947, s.

61.

Pozri o. John Meyendorff, Pravoslvne bohoslovie v sasnom svete, in: Pravoslavn teologick sbornk (PTS) III., Praha 1971, s. 20.

Pages:     | 1 |   ...   | 41 | 42 || 44 | 45 |   ...   | 52 |



© 2011 www.dissers.ru - «Бесплатная электронная библиотека»

Материалы этого сайта размещены для ознакомления, все права принадлежат их авторам.
Если Вы не согласны с тем, что Ваш материал размещён на этом сайте, пожалуйста, напишите нам, мы в течении 1-2 рабочих дней удалим его.